video/kresba, Andrea Uváčiková, Martin Hreha
galerie Off formát, Brno
2017
„Boh je mŕtvy! Boh ostane mŕtvy! A my sme ho zabili!“ Veta, ktorú do úst pomätenca vložil Nietzsche. Z dnešného pohľadu sa zdá, že jej platnosť sa oslabuje potlačením procesu sekularizácie, ktorý začal v osvietenstve. Ako uvádza Tomáš Halík, sekularizácia je vo svojej podstate snaha o „sploštenie skutočnosti“, o jej „jednodimenzionálnosť“. Dvadsiate storočie vstrebalo nebo aj peklo. Zmieňované „sploštenie“ korešponduje so slovami Nietzscheho pomätenca: „Kto nám dal špongiu, aby sme zmazali celý horizont? V súčasnosti človeku nahradzujú Boha média. My sa pýtame, google odpovedá. Z tohto vzťahu sa však vytratilo hľadačstvo, ktoré si drží pred sebou tajomstvo – Boha v jeho skrytosti. Vytvorenie umelej inteligencie nás definitívne postavilo do pozície Stvoriteľa. Následne nás schopnosť vytvorenia vlastného jazyka samotnou umelou inteligenciou vzápätí degradovala a ukázala našu malosť, našu neschopnosť zastávať pozíciu Stvoriteľa. Napriek týmto okolnostiam sa dnes ukazuje, že viera, ako nevyhnutná článok ľudského vzťahovania sa k svetu, sa opäť navracia, avšak v inej forme. Ide o vieru, ktorá vystupuje ako určitý spôsob hľadania zmyslu v destabilizovanom svete neskorej postmoderny. Tento fenomén už nejaký čas zastupuje slovo postsekularizmus. Vyznačuje sa aktualizáciou náboženských hodnôt.
Kľúčové otázky, ktoré si koncepcia výstavy kladie znejú nasledovne. Môžeme dnes nájsť zreteľné snahy o obnovu kontaktu so strateným Bohom? Akú úlohu v nich zohráva umenie? Môže súčasné abstraktné umenie napĺňať funkciu komunikačného média medzi človekom a Bohom? Alebo je len prostriedkom, ktorý hľadanie podnecuje či stimuluje? Môže byť abstraktné umenie v tomto zmysle chápané ako akýsi profánny liturgický predmet? Erik Vilím, kurátor výstavy
