Galerie Nonstrop, Jihlava, 2020
V projekte vychádzam z názvu a princípu galérie Nonstrop. Chápem tento priestor ako miesto bez stropu, pričom strop môže byť niečo, čo zastrešuje priestor a uzaviera ho, no je taktiež používaný v zmysle hranice, limitu, či obmedzenia. Čím je človek v každom okamihu života obklopovaný a limitovaný? Čím všetkým je človek limitovaný v momente, kedy prechádza cez priestor galérie Nonstrop? Cieľom projektu je sprítomennie okamihu a uvedomenie si základných faktov a údajov o priestore a čase, v ktorom sa potencionálny návštevník galérie, či len náhodne prechádzajúci človek ocitá. Ako najideálnejšia vyjadrovacia forma sa mi javí byť zvuk, pretože je to médium, ktoré nie je obmedzované priestorom a zosobňuje jemný, nemateriálny, neinvazívny vstup do priestoru, v ktorom sa divák ocitá. Je iba akousi kulisou. Slovo ako základný vyjadrovací prostriedok. Jednoduché informatívne vety. Vety sa týkajú obmedzení a limitov daného priestoru. V kontexte človeka a jeho možností, v kontexte človeka a ulice, až po široký kontext vesmíru.
Kurátor výstavy: Vít Kraus
